Pracovná zdravotná služba

Pracovná zdravotná služba

Anotácia:
Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné služby pri zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Pracovnú zdravotnú službu je povinný na svoje náklady zabezpečiť zamestnávateľ pre všetkých zamestnancov. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza v plnom rozsahu zamestnávateľ. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí od kategorizácie prác.

Zdravotný dohľad nad pracovným prostredím a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou

Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné služby pri zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Zabezpečuje primárnu starostlivosť o zdravie zamestnancov na pracovisku, pričom jej hlavným cieľom je prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania, t. j. ich práceschopnosti. Je odborným poradcom zamestnávateľa pri tvorbe zdravého pracovného prostredia v záujme dosiahnutia čo najlepšieho stavu zdravia zamestnancov.

Medzinárodné súvislosti

Systém pracovnej zdravotnej služby navrhla vytvoriť Generálna konferencia Medzinárodnej organizácia práce, ktorá prijala v roku 1985 Dohovor č. 161 a Odporúčanie č. 171 o závodných zdravotných službách (Occupational Health Services). Dohovor bol Československou republikou ratifikovaný v roku 1988 a tým sa stal záväzný aj pre Slovenskú republiku. Dohovor zaväzuje všetky signatárske krajiny postupne zavádzať pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov. Je základným dokumentom v tejto oblasti v Európskych spoločenstvách.

V legislatíve Európskych spoločenstiev je problematika ochranných a preventívnych služieb upravená v základnej Smernici Rady č. 89/391/EHS o zavedení opatrení na podporu zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci, ktorá bola do legislatívy Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol od 1. 7. 2006 nahradený zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. Zákon č. 124/2006 Z. z. predstavuje rámcovú legislatívnu úpravu preventívnych a ochranných služieb, medzi ktoré patrí pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba.

Týmto zákonom sa zmenil aj pôvodný názov „závodné zdravotné služby“ z roku 1996 na nový názov „pracovné zdravotné služby“, ktorý lepšie vystihuje preklad dokumentov Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej organizácie práce z anglického jazyka.

Zabezpečenie starostlivosti o zdravie zamestnancov sa na základe týchto medzinárodných dokumentov a prijatím príslušnej národnej legislatívy stalo povinnosťou zamestnávateľov.

Spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby

Pracovnú zdravotnú službu je povinný na svoje náklady zabezpečiť zamestnávateľ pre všetkých zamestnancov, vo všetkých odvetviach hospodárstva, v súkromnom, štátnom i verejnom sektore, vo veľkých, stredných aj malých podnikoch, organizáciách a firmách. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, t. j. aj na samostatne zárobkovo činné osoby.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu dvoma spôsobmi, a to vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnom pomere a vykonávajú pracovnú zdravotnú službu len pre tohto zamestnávateľa, alebo si môže zmluvne dohodnúť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s právnickými osobami alebo s fyzickými osobami – podnikateľmi, ktoré majú oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave a vykonávajú túto činnosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa.

V prípade ak zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu vlastnými zamestnancami, musí mať vlastný tím odborných zdravotníckych pracovníkov, t. j. minimálne lekára s niektorou zo špecializácií zameraných na pracovné lekárstvo a sestru. Ďalej musí mať k dispozícii ambulanciu, ktorej prevádzka bola schválená príslušným samosprávnym krajom. Pracovná zdravotná služba musí vykonávať svoju činnosť v celom rozsahu, t. j. zabezpečovať dohľad nad pracovným prostredím a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou.

Väčšina zamestnávateľov využíva v súčasnosti na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľský spôsob.

Zloženie tímu pracovnej zdravotnej služby

Činnosť pracovnej zdravotnej služby zabezpečuje tím odborných zdravotníckych pracovníkov s určenou špecializáciou, ktorí sú pri výkone odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom nezávislí. Sú to:

• Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
– pracovné lekárstvo alebo
– služby zdravia pri práci alebo
– preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo
– klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo
– hygiena práce a pracovné lekárstvo (špecializácia podľa predpisov platných do 31. 12. 2004).
Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby je lekár s niektorou z vyššie uvedených špecializácií zameraných na pracovné lekárstvo.
Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo lekári s inými špecializáciami sú členmi tímu.

• Asistent po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo vyššieho odborného vzdelania v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci.

• Sestra (nepožaduje sa osobitná špecializácia).

• Iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore hygiena pracovných podmienok alebo vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo.

Iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore psychológia s najmenej trojročnou odbornou praxou alebo so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia.
(Iný zdravotnícky pracovník je pracovník s VŠ alebo SŠ vzdelaním, ktorý musí získať odbornú spôsobilosť na výkon práce v zdravotníctve.)

• Ďalší zdravotnícki pracovníci podľa druhu zdravotných rizík pri práci.

Minimálne zloženie tímu pracovnej zdravotnej služby pozostáva z lekára (s niektorou zo špecializácií zameraných na pracovné lekárstvo) a sestry. Od 1. 1. 2012 musí byť v minimálnom tíme pracovnej zdravotnej služby aj asistent.

Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby

Tím pracovnej zdravotnej služby vykonáva všetky činnosti v rozsahu § 26 zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 458/2006 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, t. j. dohliada u zamestnávateľa na pracovné podmienky na pracovisku a na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.

Pracovná zdravotná služba dohliada na pracovné podmienky zamestnancov, t. j. zisťuje nebezpečenstvá z chemických faktorov (chemické látky a prípravky), fyzikálnych faktorov (napr. hluk, vibrácie, neionizujúce žiarenie), biologických faktorov (baktérie, vírusy, huby, parazity) a iných faktorov práce a pracovného prostredia (napr. psychická pracovná záťaž, senzorická záťaž). Sleduje expozíciu zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia z hľadiska intenzity, dĺžky a frekvencie pôsobenia týchto faktorov na zamestnancov a hodnotí ich zdravotné riziká. Pri vypracovávaní návrhov na odstránenie zdravotných rizík alebo na ich zníženie spolupracuje so zamestnávateľom.

Dohliada aj na dispozičné, priestorové a ergonomické riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie z hľadiska vhodnosti pre vykonávané pracovné činnosti a používané technológie, na zabezpečenie pitnej vody na pracovisku, na zariadenia na osobnú hygienu (šatne, umyvárne, sprchy, WC) a iné zariadenia pre zamestnancov (napr. priestory na umývanie a sušenie pracovnej obuvi, na pranie a sušenie pracovných odevov, ohrievarne a miestnosti na oddych) a na stravovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia (ak ich prevádzkuje zamestnávateľ).

Pracovná zdravotná služba dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou, t. j. posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnancov na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vykonáva na základe výsledkov cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov:
– pred nástupom do práce (vstupné lekárske preventívne prehliadky),
– v súvislosti s výkonom práce (periodické lekárske preventívne prehliadky),
– pred zmenou pracovného zaradenia,
– pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov (výstupné lekárske preventívne prehliadky),
– po skončení pracovného pomeru (následné lekárske preventívne prehliadky pri práci s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie – napr. s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi),
– mimoriadne lekárske preventívne prehliadky (môže nariadiť orgán verejného zdravotníctva, napr. ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci).

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza v plnom rozsahu zamestnávateľ.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie je možné zamieňať s lekárskymi preventívnymi prehliadkami, na ktoré má nárok poistenec od 15 rokov veku, raz za dva roky. Tieto lekárske preventívne prehliadky sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia (§ 2 zákona č. 577 /2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov).

Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí od kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík:
– jedenkrát za rok pri práci kategórie 3 a 4 (rizikové práce)
– jedenkrát za 3 roky pri práci kategórie 2

Kategorizácia prác je legislatívne upravená v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. a špecifické kritériá pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií:

Kategória 1 – minimálne, resp. žiadne zdravotné riziko
Kategória 2 – únosná miera zdravotného rizika
Kategória 3 – významná miera zdravotného rizika (rizikové práce)
Kategória 4 – vysoká miera zdravotného rizika (rizikové práce)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, služby zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórií 1, 2, 3 a 4. Lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórií 1 a 2).

Lekár pracovnej zdravotnej služby zaznamenáva výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky do zdravotnej dokumentácie a vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti. V posudku uvedie, či je zamestnanec schopný vykonávať danú prácu, resp. je neschopný vykonávať prácu alebo je schopný vykonávať prácu s určitými obmedzeniami. Lekár pracovnej zdravotnej služby odovzdá posudok zamestnávateľovi. Posudok neobsahuje údaje o zdravotnom stave zamestnanca. Kópiu posudku zašle lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Povinnosť zamestnanca zúčastniť sa lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci vyplýva z § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Pracovná zdravotná služba pomáha zamestnávateľovi organizovať prvú pomoc na pracovisku, napr. zabezpečuje pravidelné školenie a odborný výcvik zamestnancov so zameraním na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci.

Pracovná zdravotná služba zabezpečuje aj vykonávanie imunizácie (očkovania), ak je v pracovnom prostredí prítomné biologické riziko a ak je dostupná očkovacia látka (napr. u zamestnancov v lesnom hospodárstve očkovanie proti kliešťovej encefalitíde).

V spolupráci so zamestnávateľom určuje profesie pre účely rekondičných pobytov a ich náplň.

Výsledky dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou pracovná zdravotná služba analyzuje a navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a ochranu zdravia zamestnancov. Zúčastňuje sa aj na programoch a aktivitách zameraných na ochranu a podporu zdravia zamestnancov a podieľa sa na výchove a vzdelávaní zamestnávateľov a zamestnancov v problematike vplyvu práce, pracovných podmienok a faktorov pracovného prostredia na zdravie a v ochrane a podpore zdravia pri práci.

Jednou z dôležitých činností pracovnej zdravotnej služby je poskytovanie poradenstva zamestnávateľom, zamestnancom a ich zástupcom (napr. o organizácii práce a odpočinku, o technológiách alebo látkach, ktoré sa používajú pri práci a môžu ohroziť zdravie atď.) vrátane poskytovania informácií.

Pracovná zdravotná služba poskytuje informácie zamestnancom o nebezpečenstvách a možných zdravotných rizikách pri práci a ochrane pred nimi, o výsledkoch individuálnych vyšetrení zdravotného stavu týkajúcich sa expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Písomne informuje zamestnávateľa o závere posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu a v prípade potreby s ním konzultuje preradenie zamestnanca na inú vhodnú prácu. Zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a komisiám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poskytuje skupinové výsledky posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Pracovná zdravotná služba spolupracuje a navzájom koordinuje svoju činnosť s bezpečnostnotechnickou službou, spolu vykonajú spoločné previerky na pracovisku aspoň jedenkrát ročne.

Časový rozsah potrebný na výkon činnosti odborníkov tímu pracovnej zdravotnej služby

Zamestnávateľ musí zabezpečiť odborníkom pracovnej zdravotnej služby dostatočný čas na plnenie ich úloh. V prílohe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 458/2006 Z. z. je podľa kategórie prác zamestnancov (kategória 1, 2, 3, 4) na pracovisku určená časová náročnosť (nízka, stredná, vysoká, veľmi vysoká) v hodinách pre zdravotníckych pracovníkov tímu pracovnej zdravotnej služby (lekár, asistent, sestra) potrebných na jedného zamestnanca za rok.

Podľa tejto prílohy sa určí minimálny počet hodín potrebných na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa podľa zdravotného rizika pri práci a počtu zamestnancov.

Príklad 1

Minimálny počet hodín potrebných na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa pre 50 zamestnancov za rok

Kategória
prác                 Lekár        Sestra      Asistent
1                       20 hod.      25 hod.     25 hod.
2                       20 hod.      25 hod.     25 hod.
3                       35 hod.      40 hod.     50 hod.
4                       50 hod.      50 hod.     75 hod.

Príklad 2

Minimálny počet hodín potrebných na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa pre 300 zamestnancov za rok

Kategória
prác               Lekár          Sestra          Asistent
1                      120 hod.     150 hod.     150 hod.
2                      120 hod.     150 hod.     150 hod.
3                      210 hod.     240 hod.     300 hod.
4                      300 hod.     300 hod.     450 hod.

Príloha vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z. určuje minimálny počet hodín potrebných pre výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa, ktorý nie je možné znižovať. Počet hodín je možné zvyšovať podľa zdravotných rizík na konkrétnom pracovisku a podľa časovej náročnosti na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.

Aktuálny stav v Slovenskej republike

Povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov nie je nová. Upravoval ju už zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov ako „závodnú zdravotnú službu“. Od r. 1996 začali v SR vznikať sporadicky prvé závodné zdravotné služby najmä pri veľkých organizáciách, resp. firmách.

V súčasnosti je potrebné zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých ekonomicky činných obyvateľov v Slovenskej republike, t. j. pre cca 2,2 milióna zamestnancov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať znižovaniu zdravotných rizík na pracoviskách a ochranu zdravia najmä tých zamestnancov, ktorí sú vystavení zvýšenému pôsobeniu zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, sú to zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikové práce. V súčasnosti tvoria títo zamestnanci cca 5 % pracujúcej populácie v Slovenskej republike.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva od 1. 7. 2006 oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom podľa § 5 ods. 4 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 458/2006 Z. z.

Oprávnenie vydáva fyzickým osobám – podnikateľom alebo právnickým osobám, ktoré budú vykonávať pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom na území Slovenskej republiky, na obdobie piatich rokov.

Názov a sídlo právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorým bolo vydané oprávnenie, sú uverejnené na internetovej stránke www.uvzsr.sk v časti Informácie – Preventívne pracovné lekárstvo.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal do 15. novembra 2007 oprávnenie 80 právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom.

Prehľad oprávnení vydaných Úradom verejného zdravotníctva SR od 1. 7. 2007 podľa krajov

Bratislavský kraj            21 oprávnení
Košický kraj                   14 oprávnení
Trenčiansky kraj           12 oprávnení
Prešovský kraj              10 oprávnení
Žilinský kraj                      8 oprávnení
Banskobystrický kraj      7 oprávnení
Nitriansky kraj                 6 oprávnení
Trnavský kraj                   2 oprávnenia
SPOLU:                          80 oprávnení

Za porušenie určených podmienok, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby alebo za závažné porušovanie právnych predpisov súvisiacich s činnosťou pracovnej zdravotnej služby, môže Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnenie odobrať. Fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby oprávnené na výkon pracovnej zdravotnej služby, sú povinné umožniť Úradu verejného zdravotníctva SR kontrolu plnenia podmienok, na základe ktorých im bolo vydané oprávnenie na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby.

Kontrolu rozsahu činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa vykonávajú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v rámci štátneho zdravotného dozoru.

Význam pracovnej zdravotnej služby

Vytvorenie funkčného systému pracovných zdravotných služieb v Slovenskej republike je jedným z hlavných predpokladov na zlepšenie zdravotného stavu a kvality života pracujúcej populácie. Je nevyhnutné, aby problematiku ochrany zdravia zamestnancov pri práci pomáhali zamestnávateľom na pracovisku riešiť odborne kompetentní zdravotnícki pracovníci. Funkčnosť celého systému pracovnej zdravotnej služby je možné zabezpečiť len dobrou spoluprácou zamestnávateľov, zamestnancov, lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov tímu.

Náklady na pracovnú zdravotnú službu majú z dlhodobého hľadiska pre zamestnávateľa jednoznačne ekonomický prínos. Zlepšenie pracovných podmienok podporuje zdravotný potenciál zamestnancov. Naopak, dlhodobé nevhodné pracovné podmienky sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a ekonomickými stratami. Tam, kde nie je venovaná dostatočná pozornosť zdraviu zamestnancov, môžu vznikať ochorenia súvisiace s prácou a v najhoršom prípade až choroby z povolania. Náklady na pracovnú zdravotnú službu majú jasnú návratnosť v oblasti práceschopnosti, spokojnosti a stabilizácie zamestnancov a tým aj v produktivite ich práce.

Pracovná zdravotná služba u samostatne zárobkovo činných osôb

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v § 21 ods. 1 upravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov.

V § 2 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je upravená pôsobnosť zákona, kde je uvedené, že citovaný zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. V § 2 ods. 2 písm. b) je uvedené, že povinnosti ustanovené citovaným zákonom sa vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, t. j. aj na samostatne zárobkovo činné osoby.

Z uvedeného vyplýva povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu.

§ 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/2006 Z. z. upravuje náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby vrátane dohľadu nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou.

Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby upravuje vyhláška MZ SR č. 458/2006 Z. z. V § 1 ods. 3 je upravené, že pracovná zdravotná služba dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou so zameraním na sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu a zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov.

V zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 30 ods. 1 písm. b) sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia pri práci vrátane povinnosti zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktorá vykonáva práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 a 4.

V § 30 ods. 2 citovaného zákona je upravené, že povinnosti zamestnávateľa sa primerane vzťahujú aj na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, t. j. aj na samostatne zárobkovo činné osoby.

Z uvedeného vyplýva povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktoré vykonáva pracovná zdravotná služba.

Povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci a sankcie za ich neplnenie

Základné povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, medzi ktoré patrí napr. znižovanie expozície zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu možnú mieru, zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov s ohľadom na špecifické riziká pri práci vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, upravuje v § 30 zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Neplnením povinností vyplývajúcich z ustanovení citovaného zákona a jeho vykonávacích predpisov sa môže právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, dopustiť iného správneho deliktu, za ktorý môže orgán verejného zdravotníctva uložiť pokutu. Výška pokuty je presne vymedzená za neplnenie konkrétnej povinnosti a pohybuje sa v rozmedzí od 50 tisíc do 1 milióna Sk. Pri opakovanom porušení môže orgán verejného zdravotníctva zvýšiť pokutu na dvojnásobok.

Náležitosti žiadosti na vydanie oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby

• obchodné meno, právna forma, sídlo, ak ide o právnickú osobu,
meno, priezvisko a bydlisko, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

• doklad o oprávnení na podnikanie a identifikačné číslo (IČO),

• predmet a rozsah vykonávanej činnosti [podľa § 26 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 309/2007 Z. z. a § 1 vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z.],

• doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že má tím odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer (§ 2 a § 3 vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z.)
– zoznam zamestnancov vrátane vedúceho tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby: meno, priezvisko, doklady o vzdelaní, doklady o špecializácii
– pracovné zmluvy,

• doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie
– pracovné postupy na zabezpečenie rozsahu činnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 309/2007 Z. z. a § 1 vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z.
– v prípade, že bude žiadateľ vykonávať objektivizáciu faktorov práce a pracovného prostredia

> osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 355/2007 Z. z. v súvislosti s kvalitatívnym a kvantitatívnym zisťovaním faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie (meranie, hodnotenie a odber vzoriek fyzikálnych, chemických a biologických faktorov)
alebo
> dohodu s iným subjektom, ktorý má vyššie uvedený doklad o odbornej spôsobilosti,

• doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že má primerané pracovné priestory
– povolenie na prevádzkovanie ambulancie podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj,

• doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že je primerane technicky a prístrojovo vybavený (vzťahuje sa na objektivizáciu faktorov práce a pracovného prostredia),

• čestné vyhlásenie žiadateľa, ktorým deklaruje nezávislosť pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom,

• správny poplatok v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo výške 15 000 Sk (číslo účtu: 7000135871/8180, variabilný symbol: číslo IČO, konštantný symbol: 0308).

Žiadosť zaslať na adresu:
Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, P. O. BOX 45, 826 45 Bratislava

Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík

Kritériá na zaraďovanie prác do kategórií vrátane rizikových prác sú v legislatíve Slovenskej republiky rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vo vykonávacom predpise k citovanému zákonu, ktorým je vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Kritériá sú stanovené pre nasledovné faktory práce a pracovného prostredia:

– pevné aerosóly (prach)
– hluk
– vibrácie
– chemické faktory
– karcinogénne a mutagénne faktory
– faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení
– ionizujúce žiarenie
– elektromagnetické žiarenie
– ultrafialové žiarenie (optické žiarenie)
– infračervené žiarenie (optické žiarenie)
– lasery (optické žiarenie)
– biologické faktory
– faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojiviek
– zvýšený tlak vzduchu
– fyzická zaťaž
– psychická pracovná zaťaž
– zaťaž teplom a chladom.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie.

Účelom zaradenia prác podľa veľkosti rizika, t. j. stupňa ohrozenia zdravia zamestnancov do jednotlivých kategórií, je vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov. Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov, prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika.

Práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou, sú zaradené do kategórie 3 alebo 4, sú to rizikové práce.

O zaradení prác do kategórií 3 a 4 rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, t. j. miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. U zamestnancov, ktorí sú exponovaní viacerými faktormi práce a pracovného prostredia, sa pre jednotlivé faktory určuje kategória osobitne.

Návrhy na zaradenie pracovnej činnosti do rizikových prác predkladá regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zamestnávateľ. Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu.

V prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z. je zoznam údajov, ktoré musí obsahovať návrh zamestnávateľa na zaradenie prác do kategórie 3 alebo 4, ktorý predkladá regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Sú to údaje o:

– zamestnávateľovi a pracovisku
u právnickej osoby – obchodné meno, právna forma, sídlo, identifikačné číslo (IČO)
u fyzickej osoby podnikateľa – meno, priezvisko, bydlisko, IČO
právna forma
zaradenie podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností
názov pracoviska
počet zamestnancov zamestnávateľa, z toho počet žien
počet zamestnancov pracoviska, z toho počet žien
názov profesií podľa klasifikácie zamestnaní, kód profesií
opis prác

– faktoroch práce a pracovného prostredia
posúdenie rizika s uvedením expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia vo vzťahu k limitným hodnotám a kritériám
kategória práce
pracovisko, ktoré vykonalo objektivizáciu (meranie) faktorov práce a pracovného prostredia

– technických, organizačných a iných opatreniach vykonaných na zníženie zdravotného rizika vrátane časového harmonogramu plánovaných opatrení

– zabezpečení zdravotného dohľadu na pracovisku prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (názov, sídlo, IČO).

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do rizikových prác. O každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu, je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať evidenciu týkajúcu sa expozície zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Zamestnávateľ je povinný každoročne k 31. decembru vypracovať a predložiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na:

– usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia (technické, organizačné a iné), zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov,

– zvýšený zdravotný dohľad na príslušnom pracovisku, ktorý zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce so stanovenou náplňou a v určenej frekvencii.

V Slovenskej republike vykonáva rizikové práce cca 5 % zamestnancov z celkového počtu cca 2,2 milióna ekonomicky činných obyvateľov. Systém sledovania rizikových prác je súčasťou komplexnej ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Cieľom je znížiť rizikovosť práce a tým výskyt poškodení zdravia súvisiacich s prácou a chorôb z povolania.

Zoznam súvisiacich právnych predpisov

• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1. 9. 2007)

• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (účinný od 1. 7. 2006, novela od 1. 9. 2007)

• zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (účinný od 1. 1. 2005)

• zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinný od 1. 1. 2005)

• vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 458/2006 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť (účinná od 14. 7. 2006)

• vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (účinná od 1. 10. 2007)

Doplňujúce otázky

Musia byť u každého zamestnanca vykonávané výstupné lekárske preventívne prehliadky?

Lekárske preventívne prehliadky pri skončení pracovného pomeru, t. j. výstupné lekárske preventívne prehliadky, sa vykonávajú zo zdravotných dôvodov [§ 30 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.], t. j. nie u všetkých zamestnancov. U ktorých zamestnancov budú takéto prehliadky vykonané, určí lekár pracovnej zdravotnej služby. Zdravotné dôvody môžu byť napr. u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, ale aj u iných zamestnancov.

Akú špecializáciu musia mať odborní zdravotnícki pracovníci pracovnej zdravotnej služby pre pracovisko, kde väčšina zamestnancov vykonáva administratívne práce?

Špecializácia členov tímu pracovnej zdravotnej služby je určená v § 2 vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z. Vedúci tímu je lekár so špecializáciou v niektorom z odborov pracovného lekárstva. Členom tímu je väčšinou aj lekár so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo. U sestry a u asistenta s VŠ vzdelaním v odbore verejné zdravotníctvo nie je určená špecializácia. Diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie musí mať špecializáciu v odbore zdravie pri práci. Citovanou vyhláškou MZ SR sú určené špecializácie aj pre iných zdravotníckych pracovníkov (napr. pre psychológov), ktorí môžu byť členmi tímu pracovnej zdravotnej služby. Členmi tímu môžu byť aj ďalší zdravotnícki pracovníci.

Musí zamestnávateľ zabezpečiť meranie škodlivých faktorov v pracovnom prostredí?

Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, t. j. meranie týchto faktorov, sú povinné zabezpečiť právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia [§ 52 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z.]. Takéto meranie môžu pre uvedené subjekty vykonávať len odborne spôsobilé osoby (§ 15 zákona č. 355/2007 Z. z.), ktoré majú k dispozícii potrebnú meraciu techniku a pri meraní postupujú podľa schválenej metodiky. Pracovná zdravotná služba hodnotí zdravotné riziká na základe týchto objektívnych meraní.

Ako zamestnanec zistí, do ktorej kategórie prác je zaradený?

Za kategorizáciu prác zamestnancov je zodpovedný zamestnávateľ. Pri zaraďovaní prác do kategórií zamestnávateľ spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je poskytovať zamestnancom všetky informácie týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci (§ 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.), t. j. zamestnávateľ informuje zamestnancov aj o zaradení prác, ktoré vykonávajú, do kategórií 1, 2, 3 alebo 4. Na základe kategorizácie prác je napr. určená aj konkrétna frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Ako má vyzerať návrh na kategorizáciu prác, ktorý posiela zamestnávateľ na regionálny úrad verejného zdravotníctva?

Zoznam údajov, ktoré musí obsahovať návrh na zaradenie prác do kategórie 3 alebo 4 (rizikových prác), ktorý predkladá zamestnávateľ príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, je uvedený v prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z.

Mám ako zamestnanec pracujúci so zobrazovacou jednotkou nárok na zamestnávateľom platenú kontrolu u očného lekára alebo ortopéda?

Nárok zamestnanca, ktorý pracuje významnú časť pracovného času so zobrazovacou jednotkou, na vyšetrenie zraku a podporno-pohybového systému vyplýva z § 7 nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Aké je to skríningové vyšetrenie?

Skríningové vyšetrenie je cielené vyhľadávacie vyšetrenie, ktoré sa vykonáva za účelom rýchleho zistenia včasných klinických prejavov pôsobenia faktorov práce a pracovného prostredia (napr. pri chemických faktoroch sú to biologické expozičné testy).

Aký je vzťah medzi preventívnymi prehliadkami platenými zamestnávateľom a poisťovňami?

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré uhrádza zamestnávateľ, sú súčasťou posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej práce. Tieto lekárske preventívne prehliadky sú cielene zamerané na vyšetrenie tých orgánov, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. Napr. pri práci v nadmernom hluku sa vykoná vyšetrenie sluchu audiometriou. Účasť na lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci je pre zamestnancov povinná.

Lekárske preventívne prehliadky, ktoré sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia (§ 2 zákona č. 577/2004 Z. z.), na ktoré má nárok poistenec od 15 rokov veku raz za dva roky, sú zamerané na vyhľadávanie akýchkoľvek zmien zdravotného stavu (bez ohľadu na vykonávanú prácu).

Ako často má prichádzať pracovná zdravotná služba na pracovisko?

Minimálny počet hodín potrebných na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa podľa zdravotného rizika pri práci (kategória 1, 2, 3, 4) a počtu zamestnancov je uvedený v prílohe vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z.

V akých konkrétnych záležitostiach sa môže zamestnávateľ obracať na pracovnú zdravotnú službu? Ako môže zamestnávateľ zistiť, či pracovná zdravotná služba, s ktorou uzatvoril zmluvu, vykonáva svoju činnosť spoľahlivo?

Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby je upravená rámcovo v § 26 zákona č. 124/2006 Z. z. a podrobne v § 2 vyhlášky MZ SR č. 458/2006 Z. z., zahŕňa dohľad nad pracovným prostredím a dohľad nad zdravím zamestnancov vo vzťahu k práci. Výsledkom dobrej spolupráce medzi zamestnávateľom, zamestnancami a pracovnou zdravotnou službou je napr. skutočnosť, keď orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad ochranou zdravia pri práci na konkrétnom pracovisku nezistia žiadne nedostatky v tejto oblasti.

Aké sú ceny za výkon pracovnej zdravotnej služby?

Legislatívne úpravy týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby neupravujú ceny za činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa. Cena je predmetom obchodného vyjednávania, resp. súčasťou zmluvy medzi zamestnávateľom a pracovnou zdravotnou službou.