STANOVISKO  K  PRACOVNEJ  ZDRAVOTNEJ  SLUŽBE.

Problematiku pracovnej zdravotnej služby upravujú predovšetkým nasledovné všeobecne záväzné právne predpisy:
zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“)
zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“)
vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 458/2006 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť

I.

V zmysle zákona o ochrane zdravia patrí medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj povinnosť zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou službou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Podľa § 21 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný na vykonávanie preventívnych a ochranný služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva tieto služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.

Z uvedených ustanovení zákona o ochrane zdravia teda jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu PZS a to :
prostredníctvom svojich odborných zamestnancov alebo
dodávateľským spôsobom na základe dohody s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon PZS

§ 26 zákona o ochrane zdravia určuje demonštratívnym spôsobom aké činnosti vykonáva PZS u zamestnávateľa:
a) zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a
h) dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.

II.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia pri práci určuje zákon v § 30. Za zamestnávateľa zákon považuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Podľa § 30 zákona je zamestnávateľ povinný:

a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,

b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,

c) predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík,

d) uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce,

e) predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác,

f) oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace so zmenami zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci vrátane tých, ktoré môžu znamenať ohrozenie verejného zdravia.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov
a) pred nástupom do práce,
b) v súvislosti s výkonom práce,
c) pred zmenou pracovného zaradenia,
d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
e) po skončení pracovného pomeru.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. b) (v súvislosti s výkonom práce) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby
a) jedenkrát za rok pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie a u pracovníkov kategórie A,
b) jedenkrát za tri roky pri práci zaradenej do druhej kategórie.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. e) (po skončení pracovného pomeru) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, zaradených do tretej a štvrtej kategórie.

Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore:
pracovné lekárstvo,
klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a
služby zdravia pri práci.

U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore :
- všeobecné lekárstvo.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
gynekológia a pôrodníctvo.

Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
všeobecná starostlivosť o deti a dorast.

Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.

Do príslušných kategórií sa zaraďujú práce zamestnancov podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov, pričom kategórie sú 4, pričom zákon v § 31 bližšie špecifikuje ako sa zamestnanci zaraďujú do jednotlivých kategórií.

V súvislosti s hodnotením zdravotných rizík a kategorizáciou prác je zamestnávateľ v zmysle zákona povinný:
a) bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,

b) viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,

c) vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

V prípade nesplnenia si uvedených povinností vyplývajúcich zo zákona sa fyzická osoba- podnikateľ alebo právnická osoba dopustí správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva, za ktoré hrozí im hrozí pokuta vo výške od 50.000,- Sk do 1.000.000,- Sk, pričom pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

III.

Vyhláška č. 458/2006 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) určuje podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu PZS a o zložení tímu odborníkov a požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť. V zmysle tejto vyhlášky tvoria tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby s ohľadom na pracovné podmienky u zamestnávateľa :
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. pracovné lekárstvo alebo
2. služby zdravia pri práci,
b) asistent po získaní
1. vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo
2. vyššieho odborného vzdelania v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci,
c) sestra,
d) iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. hygiena pracovných podmienok,
2. vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo
3. ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo,
e) iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore psychológia so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia.

Tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci podľa charakteru zdravotných rizík pri práci.

Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je :
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo služby zdravia pri práci alebo § lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31.12.2004 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia (ten je zároveň aj vedúcim tímu),
asistent a
sestra, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže byť do 31. decembra 2011 lekár podľa predcházajúceho odseku a sestra.

V tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže plniť úlohy aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa. Takýto lekár môže plniť úlohy v tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do III. a IV. kategórie) a to len pod odborným dohľadom lekára so špecializáciou uvedenou v ustanovení o minimálnom zložení tímu odborníkov PZS.

Vyhláška určuje minimálne zloženie tímu odborníkov PZS, pričom do 31.12.2011 ustanovuje výnimku. V tíme odborníkov môže vykonávať určité činnosti aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa, avšak len pod dohľadom lekára so špecializáciou určenou pre vedúceho tímu.


JUDr. Ondrej Škodler